Nie je veľa situácií, keď Talianom – známym svojím vášnivým, oduševneným prejavom – dôjdu slová. Aj tí najurečnenejší však stíchnu, keď pred nich postavíte šálku s lahodným espressom.
Je to tak trochu paradox. Ten istý národ, ktorý dokáže večerať do neskorej noci a popri nekonečnom množstve chodov prebrať pri stole všetko od počasia až po svetovú politiku, pije kávu svižne a bez slova. Na vysvetlenie kávového mystéria sa núka nie jedna, ale hneď tri teórie.
Vedecká teória: dvojkové pravidlo
Dvojkové pravidlo je v talianskych baroch a kaviarničkách priam posvätné a jeho prísne dodržiavanie je tiež dôvod, prečo je také raritné pristihnúť Taliana s nedopitou šálkou. Trvá približne dve minúty, kým čerstvo naservírované espresso začne, takpovediac, starnúť, čo síce priemerný kávopijec nijak nepostrehne, ale pôžitkár s vycibreným čuchom a extra senzitívnymi chuťovými pohárikmi áno.
Po prvých dvoch minútach klesá intenzita arómy približne o polovicu, preto sa v záujme zachovania maximálneho pôžitku odporúča nečakať a obrátiť do seba šálku na dva-tri rázne dúšky. Dvojkové pravidlo sa vzťahuje aj na ďalšie kávové procesy. Ak zrnká nie sú správne zabalené a uskladnené, za dva dni stratia 50 % svojej arómy. Pri mletej káve to isté hrozí už za dve hodiny.
Kaviarenská teória: káva nie je rekvizita
Mestská legenda hovorí, že kalifornské kaviarne majú účelovo vypeckovanú klímu à la Mrázik ako opatrenie proti skúpym freelancerom, ktorým je zaťažko zaplatiť si za co-work. Nebyť miernej fyzickej nepohody, posedávali by nad jedným espressom s otvoreným notebookom až do záverečnej.
Pre Taliana sa takéto správanie rovná barbarstvu, pretože degraduje kávu iba na akúsi rekvizitu. A to by bola urážka pre všetkých skúsených zberačov, triedičov, pražičov či baristov, ktorí dozerajú na to, aby pojem „talianska káva“ nestratil svoj cveng ani v silnej konkurencii svetových trendov.
Talianske kávičkovanie preto pozýva vychutnať si kávu tak, ako sa patrí. So všetkou parádou. Zľahka nahriata porcelánová šálka, fešný tanierik, elegantná lyžička. Scenériu dopĺňa nepísané pravidlo, že nenecháte espresso uvädnúť, kým vašu pozornosť pohlcuje čítanie komentárov na sociálnych sieťach.
Zážitková teória: život v letku
„Život je krátky a horko-sladký a presne také by malo byť aj espresso,“ znie okrídlená veta neznámeho autora. V tých pár slovách je obsiahnutá celá filozofia talianskeho štýlu pitia kávy. Exnúť šálku do seba a hurá naproti novým zážitkom aj s kofeínovým dopingom v žilách.
Nenadarmo Taliani zvyknú hovorievať, že kávu je najlepšie vychutnať si „al volo“, čo vo voľnom preklade znamená v letku. Ideálne s malým pohárom perlivej minerálky na začiatok, pre vyčistenie a naštartovanie chuťových pohárikov.
Klub nespratných kávičkárov
Čo sa stane, keď porušíte protokol tichého a rýchleho pitia espressa? Vôbec nič. Aj keď sme v Lucaffé nekompromisní v dodržiavaní špičkových kvalitatívnych štandardov pre zber a praženie kávy, vo veciach kávovej etikety volíme benevolentnejší prístup: ako si to spravíte, tak si to vypijete.
Ak to tak cítite, zalejte si lukafíčko hoci aj čerstvo vytlačenou pomarančovou šťavou, pretože nad všetkými vyššie zmienenými pravidlami je univerzálne platné „vivi la tua vita al meglio“. Vychutnajte si život do posledného dúška!
